Autor textu: Otakar Horák
Aké potraviny a stravovacie návyky znižujú riziko rakoviny, respektíve majú preventívny charakter?
Protektívny charakter majú predovšetkým rastlinné zdroje potravín a teda ovocie, zelenina, celozrnné obilniny a strukoviny. Je to potvrdené viacerými randomizovanými (ľudia náhodne rozdelení do kontrolnej a experimentálnej skupiny, pozn. red.) či epidemiologickými štúdiami. Preventívny charakter majú aj rastlinné tuky, napríklad oriešky, semienka alebo avokádo. Dôležitou zložkou stravy sú však samozrejme aj živočíšne produkty – mliečne výrobky, z nich skôr polotučné, a chudšie druhy hydinového mäsa a ryby. Ale vyslovene protektívny charakter – najmä kvôli obsahu niektorých vitamínov, minerálnych látok a antioxidantov – má najmä rastlinná strava.
Medzi potraviny, ktoré je vhodné obmedziť, patria hlavne vysoko spracované potraviny, najmä vysoko spracované červené mäso a údeniny. Riziko predstavuje aj alkohol, ďalej polotovary a väčší príjem potravín s vyšším obsahom tuku a jednoduchých sacharidov.
Hoci na to ľudia možno až tak často nemyslia, na tento zoznam rizikových potravín patria aj pokazené alebo plesnivé potraviny, v ktorých môžu vznikať aflatoxíny, ktoré môžu mať karcinogénny charakter.
Majú obézni ľudia zvýšené riziko rakoviny?
Áno, je tam vyššie riziko. Keď má človek nadváhu alebo obezitu, má zvýšenú akumuláciu viscerálneho tuku v oblasti vnútorných orgánov (tento tuk obaľuje pečeň, črevá, žalúdok a ďalšie orgány brušnej dutiny, pozn. red.). Viscerálny tuk je hormonálne aktívny a tiež produkuje pro-zápalové látky, ktoré zvyšujú riziko zápalu alebo hormonálnych zmien v organizme, ktoré vedú k vyššiemu riziku vzniku onkologických ochorení.
Môže byť príčinou rakoviny aj takzvané „prekyslenie organizmu“, ako píšu rôzne alternatívne weby? Čo to vôbec znamená, keď sa povie, že organizmus je „prekyslený“?
Zhodou okolností pred pár dňami vyšiel článok na portáli Onkoinfo.sk o „prekyslení organizmu“. Spomína, ako sa táto téma – často veľmi nevhodne – spája s onkologickými diagnózami. O prekyslení organizmu sa píše na dezinformačných weboch, najmä kvôli propagácii rôznych produktov, ktoré údajne odkyslia organizmus, prípadne kvôli eliminačným diétam, ktoré sú spojené s vylučovaním istých potravinových skupín.
Ak je organizmus zdravý, nie je dôvod, aby mal porušenú acidobázickú rovnováhu. V tele máme orgány, ktoré pravidelne vyrovnávajú pH organizmu. Je to pečeň, obličky a pľúca. pH sa drží na úrovni okolo 7,3 až 7,4. Ak onkologický pacient nemá s uvedenými orgánmi také zdravotné problémy, že mu začnú zlyhávať, nie je dôvod, aby bolo jeho pH odlišné od normy. Strava nemá ako ovplyvniť pH týchto orgánov či celkovo organizmu. Tejto témy sa chytajú rôzni šarlatáni – onkologickým pacientom hovoria, že majú jesť iba ovocie, zeleninu a obilniny a majú úplne vylúčiť živočíšne produkty, cukor, bielu múku, lebo si tak údajne narúšajú pH. Je to úplná hlúposť. Potraviny nemôžu narúšať pH organizmu.
Aké sú najväčšie mýty či prehrešky stravovania onkologických pacientov, možno aj také, ktoré sa objavujú na pochybných weboch?
Dezinformačné weby radšej nesledujem, ale som v kontakte s pacientmi, takže viem, čo ich najviac trápi. Obvykle sa pýtajú, čo si majú myslieť o nejakej potravine o ktorej si prečítali že je škodlivá alebo že spôsobuje rakovinu – nie sú si istí, či im neuškodí. V horšom prípade sa stáva, že sa im zdravotný stav už zhoršil a potrebujú poradiť či majú v nastavenom stravovaní alebo déte o ktorej si niekde prečítali pokračovať.
Asi najčastejšie sa stretávam s tým, že pacienti úplne prejdú na rastlinnú stravu a stanú sa z nich vegáni. Môže to súvisieť s názorom, že živočíšne produkty údajne „živia“ rakovinu. Samozrejme, že to nie je pravda. Ale pre pacientov je to uchopiteľné a myslia si, že popri liečbe, ktorá je indikovaná lekárom, si takto pomôžu. Ale ak človek nemal po celý život návyk na vegánsku stravu a konzumoval úplne všetko – veľakrát sa stravoval aj nevhodne –, takýto prechod môže z nutričného hladiska spôsobiť veľký problém.
Prečo neodporúčate prechod na vegánsku stravu?
Samotné onkologické ochorenie aj jeho liečba – ako chirurgický zákrok či chemoterapia – zvyšujú energetický metabolizmus organizmu a navyšujú tak potrebu príjmu energie aj živín. Onkologický pacient spotrebúva aj v kľudovom režime viac energie ako zdravý človek. Okrem toho potrebuje viac energie na rekonvalescenciu po operácii, napríklad na hojenie rán. Počas liečby sa často znižuje imunita. Preto onkologický pacient potrebuje viac energie a výživnejšiu stravu aj so zameraním na kvalitné potraviny. Vegánska strava je často nedostatočná – a to energeticky a aj na príjem bielkovín. Prechod na vegánstvo v tomto štádiu ochorenia môže tak prehlbovať podvýživu pacienta a jeho progresívne chudnutie, čo nie je žiadnom prípade žiaduce s cieľom vyliečenia sa z ochorenia.
Keď sa človek stane onkologickým pacientom, ako by sa jeho strava mala zmeniť tak, aby mu to prospievalo?
Je to veľmi individuálne. Aj v prípade, že dvaja pacienti majú rovnakú diagnózu, tú istú stravu môžu znášať odlišne. Sú prípady, že jeden pacient prijíma stravu bez vážnejších obmedzení, zatiaľ čo iný môže prijať iba polovicu porcie alebo má rôzne tráviace ťažkosti, ktoré mu znemožňujú príjem stravy. Alebo u neho dochádza k zníženému vstrebávaniu živín kvôli tráviacim ťažkostiam alebo operačným výkonom v oblasti tráviaceho traktu. Niektorí pacienti musia podstúpiť chirurgický zákrok, čo je energetický a nutričná záťaž pre organizmus navyše. Čiže je to vždy veľmi špecifické a nastavenie vhodnej stravy alebo diéty závisí od mnohých faktorov, na ktoré musí nutričný terapeut prihliadať.
Ale pokiaľ pacient nemá iné diétne obmedzenia alebo nie je indikovaná špecifická diéta kvôli operácii, inej diagnóze (ako prítomný diabetes alebo ochorenie obličiek a podobne), najčastejšie sa odporúča takzvaná výživná diéta, čo je nemocničná diéta číslo 11. Týka sa jednak onkologických pacientov, ktorí nemajú iné ťažkosti, majú stabilnú telesnú hmotnosť a stravu prijímajú v normálnej porcii ale samozrejme sa podáva aj pacientom v stave podvýživy, pri poklese telesnej hmotnosti alebo obmedzenom príjme stravy, kedy potrebujeme aby pacienti aj v menšom objeme prijatej stravy prijali viac energie a bielkovín. . Táto diéta je zameraná na zvýšený príjem energie, bielkovín, kvalitných tukov a sacharidov.
Príklad výživnej diéta bez diétnych obmedzení
Raňajky
Špaldový chlieb, vajíčková nátierka (vajcia natvrdo, k tomu Lučina, maslo a horčica), eidam 45 % tuku, zelenina, napríklad cherry paradajky, uhorka a šalát (pokvapkať olivovým olejom).
Desiata
Plnotučný tvaroh, do neho zamiešať med, k tomu vlašské orechy a nakrájaný banán
Obed
Brokolicová krémová polievka so semienkami. Kuracie prsia s bazalkovým pestom (orestovať na repkovom oleji), zemiaková kaša (pridať maslo a 30-percentnú smotanu) s dusenou mrkvou pokvapkanou olivovým olejom
Olovrant
Celozrnný rožok s hummusom, hydinovou šunkou a mozzarellou, uhorka a paprika
Večera
Grilovaný losos (alebo iný druh tučnej ryby) s batátovo-šošovicovou kašou (zvlášť uvarené batáty a šošovicu zmixujte spolu s plnotučným mliekom a maslom) a dusené zelené fazuľky.
Druhá večera:
Proteínová tyčinka a hrozno
Sú potraviny, ktoré by v jedálničku onkologického pacienta určite nemali chýbať?
Opäť je to veľmi individuálne. Vo všeobecnosti platí, že chýbať by nemala vyváženosť v stravovaní a dostatočný príjem energie a ďalších živín. Pacient potrebuje príjem kvalitných sacharidov, napríklad celozrnné alebo aj necelozrnné formy príloh. Mnoho pacientov trápia tráviace ťažkosti alebo majú averziu k jedlu a oveľa ľahšie skonzumujú napríklad biely rožok ako kváskový celozrnný a je to úplne v poriadku.
Takisto by sa nemalo zabúdať na ovocie a zeleninu, ale na druhej strane, nemusí byť ich príjem v nadbytku. Niektorí pacienti odšťavujú a polku dňa pijú zeleninovo-ovocné šťavy miesto plnohodnotnej stravy. Najviac sa stretávam s pitím repovej a zelerovej šťavy. Nech ju šťavu pacienti dajú, povedzme dve deci. Ale nemôže to byť na úkor bežnej stravy. Nemôže ísť o náhradu bežného obeda, olovrantu alebo večere.
Čo hovoríte na mliečne výrobky?
Ani tie by v jedálničku nemali chýbať, pokojne polo- až plnotučné mliečne výrobky. Tieto produkty sú veľakrát ľahko stráviteľné. Pacienti, ktorí majú slabšie trávenie kvôli podávanej chemoterapii, ich často veľmi dobre tolerujú. Aj preto by ich pacienti nemali zo svojho jedálnička vylučovať, ak na to nie je dôvod, napríklad alergia alebo intolerancia. Vylúčiť z jedálnička by sa mali vysoko spracované potraviny, mastné a ťažko stráviteľné druhy potravín alebo údeniny. No čisté mäso by malo zostať. Ide o kvalitný zdroj bielkovín a ďalších živín, ktoré sa ťažšie hľadajú inde. Odporúčam buď rybu a rybie výrobky, alebo hydinové a aj hovädzie mäso.
Tuk sa obmedzuje v prípade ochorení pankreasu alebo žlčníka. Ako vyzerá taká diéta?
Je to diéta číslo 4, čo je diéta s obmedzením tuku. V minulosti táto diéta obsahovala výrazné obmedzenia v príjme tuku, ale pre pacientov to bolo kontraproduktívne, lebo častokrát výrazne strácali na hmotnosti. Bežne by mal byť príjem tuku z celkového príjmu energie na úrovni okolo 30 %. Táto diéta to znižuje na 15 až 20 %. Čiže tuk sa konzumuje aj v tejto diéte, len ho je obmedzené množstvo.Diéta je tiež zameraná na ľahšie stráviteľné tuky. Mliečne výrobky môžu byť nízko- alebo polotučné. Jedlo sa môže pripraviť na ľahšie stráviteľnom tuku. Strava sa napoly podusí a olej sa pridá až po uvarení. Preferuje sa hydina a ryby pred tučnejšími druhmi mäsa.
Čo hovoríte na pôst? Možno rakovinu „vyhladovať“?
Nie, nemožno. Pacienti si môžu iba ublížiť. Nie je dôkaz, že by sa pôstom dal zvrátiť priebeh ochorenia a pacient by sa vyliečil. V súčasnosti je jediná známa liečba rakoviny chirurgická, podávanie chemoterapie, rádioterapie, prípadne biologickej liečby (pri biologickom lieku sa účinná látka vyrába zo živého organizmu, môžu to byť rôzne druhy baktérií ako aj živočíšne alebo ľudské bunky, pozn. red.).
Inak strava, nech je akákoľvek, ale ani doplnky stravy či „zázračné“ bylinky nevyliečia žiadne onkologické ochorenie. Ak by sa o tom vedelo, začalo by sa to využívať.
Čiže strava plní podpornú funkciu.
Áno. Aj sa tomu tak hovorí – nutričná terapia je súčasť podpornej liečby onkologického ochorenia. Ale tak je to pri každom ochorení. Výživa a vhodná strava môžu podporiť výživový stav pacienta a pacient v dobrom výživovom stave je schopný podstúpiť liečbu a má možnosť vyliečiť sa z onkologického ochorenia.
Ak bude pacient vyhladovaný a slabý, lebo sa bude postiť alebo prejde na vegánstvo, na ktoré nebol po celý život zvyknutý, povedie to k tomu, že bude chudnúť, zníži sa mu objem svalovej hmoty a zhorší sa imunita a celkový krvný obraz. Následne môže byť problém podstúpiť ďalšiu dávku liečby, čím sa bude celá prognóza ochorenia zhoršovať a liečba sa môže predlžovať. To je napokon dôvod, prečo je dôležité sa zaoberať stravou onkologického pacienta – aby sa predišlo problémom s výživou, čo negatívne ovplyvní priebeh liečby a prognózu ochorenia.
Z čoho – okrem diagnózy – stanovujete pacientovi jeho diétu?
V nemocnici máme diétny systém od diéty číslo 0, čo je tekutá strava po chirurgických výkonoch, až po diétu číslo 14, ktorá je individuálna podľa osobitných potrieb pacienta. Napríklad jedna z diét je bezzvyšková, číslo 5, ktorá sa často prdpisuje po operácii v oblasti tráviaceho traktu a strava nemôže obsahovať semienka, zrniečka či celozrnné obilniny. Dôvodom je, aby nedráždili sliznicu, ktorá je po operačnom výkone.
Onkologickým pacientom sa diéta predpisuje aj podľa ťažkostí, ktoré sú spojené s ich ochorením. Môže ísť o tráviace ťažkosti či zápaly v oblasti tráviaceho traktu. Záleží aj na vývoji telesnej hmotnosti. Ak má pacient podváhu alebo chudne, predpíše sa mu výživnejšia diéta, ktorá je energeticky bohatšia. Zohľadňujú sa aj alergie či intolerancie. Alebo diabetes. Je veľa špecifík.
Diétu onkologického pacienta indikuje lekár?
To je jedna možnosť. Ak je onkologický pacient diabetik, dostane od lekára diétu číslo 9, čiže diabetickú. Ak má aj tráviace ťažkosti, zle znáša chemoterapiu a má pridružené ťažkosti s trávením, navyše má aj šetriacu diétu, čo je dvojka. Tak má v správe uvedené, že má diétu 9/2. Keď príde pacient ku mne, vidím, že má takúto diétu. Alebo sa ho na to opýtam. Ak je pacient hospitalizovaný, diéta sa prideľuje pri prijatí pacienta. Ak onkologický pacient nemá žiadne diétne obmedzenia, dostane diétu 11, čo je výživná diéta.
Ak v poradni prídem na to, že pacient má nejaké ťažkosti, prípadne sa pri jeho diéte nezohľadnilo nejaké ochorenie, navrhnem mu odlišnú diétu. Dám to do lekárskej správy a spracujem mu jedálniček. Niekedy sa poradím s lekármi na konzíliu. Niekedy som nesúhlasila s určenou diétou, tak som zašla za lekárom, ktorý vždy súhlasil s tým, aby sa diéta zmenila.
Dezinformačný web Bádateľ publikoval články, že z rakoviny vyliečia zmrazené citróny alebo púpava. S akými inými nezmyslami sa ešte stretávate?
Ide o spomínané ovocné alebo ovocno-zeleninové šťavy, ktorými sa úplne nahradí bežná strava. Často sa to spája s pôstom. Ľudia si myslia, že si tak vyčistia organizmus a zničia rakovinu, lebo prijali veľa vitamínov a antioxidantov. Ale vedie to len k výraznému a nebezpečnému deficitu energie a živín. Okrem toto sa stretávam so sódou bikarbónou na odkyslenie organizmu.
Aj so Savom?
Áno, aj s tým som sa už bohužial stretla.
Ľudia vypili Savo, aby sa vyliečili z rakoviny?
Áno, mysleli si, že tak zničia rakovinové bunky. Po takýchto metódach často siahajú pacienti, ktorí odmietnu štandardnú liečbu. Neveria jej. Tak siahnu po alternatíve.
Je náročné komunikovať s pacientmi, ktorí sú pre záchranu svojho života ochotní vyskúšať hocičo?
Je to náročné. Strava je pre onkologických pacientov veľmi častou témou. Keď sa človeku oznámi diagnóza, že má rakovinu, je to šok. Prechádza si rôznymi fázami a veľakrát neverí lekárskej komunite. Ale to je širšia otázka, prečo u nás lekárov a vedcov spochybňujú ľudia, ktorí sú laici a majú skôr tendenciu veriť polopravdám a pochybným webom či zaručeným radám jedna pani povedala...
Mali ste aj vy takých pacientov, ktorý vám neverili a odmietli stravovací plán?
Áno, boli takí, ktorí prišli do poradne a povedali mi, že neveria tomu, že by si mohli dať mäso alebo mliečne výrobky. Vysvetlila som im, že im spravím stravovací plán, kde tieto potraviny budú. Alebo prišiel pacient, ktorý chcel ostať na jednej nemenovanej diéte, kedy konzumoval prevažne tvaroh s olejom a ľanovými semenami. Vysvetlila som mu, v čom je diéta z nutričného hľadiska nedostatočná a že mu nemôžem na základe nej zostaviť plnohodnotný stravovací plán a že s postupom nesúhlasím. Trval na svojom a odišiel. Po 3 mesiacoch prišiel s výrazne zníženou telesnou hmotnosťou a nemožnosťou podstúpiť liečbu kvôli horším krvným výsledkom a žiadal si odo mňa stravovací plán aký uznám za vhodné a tentokrát si nechal poradiť.
Pamätám si aj na pacienta, ktorý za dva mesiace schudol 20 kíl. Poslal ho za mnou kolega onkológ, nakoľko museli pacientovi pozastaviť liečbu a nevedia si s ním poradiť pokiaľ nepriberie. Pokiaľ krvný obraz nie je vyhovujúci, pacientovi nemožno podať dávku chemoterapie. Liečba sa tak predlžuje a pacient sa nemusí vôbec vyliečiť. Onkológ ho ku mne poslal, aby som mu pomohla nabrať hmotnosť a zlepšila jeho zdravotný a výživový stav. Ale pacient mal pochybnosti a neveril mi, veril skôr informáciám o šťavách a detoxe na internete.
Pokiaľ majú pacienti pochybnosti, vysvetlím im, že tu nie som od toho, aby som ich do niečoho nútila. Môžem len odporučiť, čo je v ich prípade vhodné a čo je založené na dôkazoch – takzvaná „evidence-based medicine“ – čo v jeho zdravotnom stave môže byť prínosom, aby liečbu zvládol a mohol mať vidinu toho, že sa vylieči. To, či sa pacienti naozaj budú sa stravovať podľa toho, čo im navrhnem, je samozrejme už vždy na nich. Sú to dospelí ľudia. Nemôžeme im hovoriť „Toto musíte robiť“ alebo „Toto nesmiete“.
Onkologická liečba je niekedy spojená aj s priberaním – s nadváhou sa najčastejšie stretávajú pacientky s karcinómom prsníka v štádiu hormonálnej liečby. Priberaniu sa treba vyvarovať?
Výraznejšie priberanie nad úroveň obezity nie je nikdy vhodné, ale treba brať do úvahy celkovú diagnózu. Ak má pacient ochorenie tráviaceho traktu alebo ústnej dutiny, pažeráka alebo lymfóm, veľmi často sú tieto diagnózy spojené so znižovaním hmotnosti a problémami s príjmom stravy. Úspechom je aj to, ak pacient aspoň zastabilizuje hmotnosť. V prípade týchto pacientov, kde je vyššie riziko chudnutia alebo podvýživy, sa hovorí, že je výhodou, ak v čase diagnózy majú nadváhu. Akoby majú z čoho čerpať.
Iný prípad predstavujú pacienti, ktorí majú nadváhu alebo obezitu už v čase diagnózy alebo počas liečby. Nárast váhy je takmer vždy spojený s hormonálnou terapiou – buď pri karcinóme prsníka alebo karcinóme prostaty. Hormonálna terapia je dlhodobá liečba a môže trvať aj päť či šesť rokov, niekedy aj osem. Jej cieľom je znížiť relaps ochorenia v kritickom období. Pacientky sú následkom hormonálnej terapie veľakrát unavené a teda aj fyzická aktivita je znížená. Hormonálna terapia podnecuje chuť do jedla a na sladké. To všetko prispieva k nárastu hmotnosti. Okrem toho nárast hmotnosti spôsobuje aj samotná hormonálna liečba. S ohľadom na ochorenie nie je nárast hmotnosti dobrý prognostický faktor. Preto je vhodné, ak sa hmotnosť snažíme aspoň stabilizovať, ak vieme, že liečba bude dlhoročná, prípadne sa ju snažíme aspoň o niečo znížiť, ak je prítomná obezita. S hormonálnou terapiou je to ťažšie, keďže tá ide proti procesu úpravy hmotnosti.
Mnohí onkologickí pacienti dopĺňajú bežnú stravu doplnkami stravy či vitamínmi. Nemôžu si nimi znižovať účinok chemoterapie alebo rádioterapie?
Záleží, o akých vitamínoch a doplnkoch stravy je reč. Je to otázka, na ktorú sa veľmi často pýtajú aj pacienti. Veľakrát v taške donesú rôzne doplnky a ku všetkým chcú moje vyjadrenie. Doplnky stravy sa ako doplnok volajú práve preto, lebo sú iba doplnkom a nie náhradou stravy. No mnohí pacienti sa na rôznych weboch zverujú, ako im nejaký doplnok stravy pomohol zlepšiť imunitu alebo sa dokonca vyliečiť.
Nerozlišujú koreláciu a kauzalitu.
Presne. Spomenú doplnok stravy, ktorý ich vyliečil, ale na to, že pol roka alebo rok podstupovali chemoterapiu, zabúdajú a považujú to za vedľajšie. Ale chápem to – každý z nás potrebuje vieru a niečo, o čo sa v tomto štádiu oprieť. Pacientom hovorím, aby sa keď tak zamerali na vitamíny a minerálne látky, ktoré sú v množstve, ktoré je definované a pre človeka je bezpečné. Vitamínmi z lekárne, ktoré berú v odporučenom dennom dávkovaní, si nemôžu uškodiť. Okrem vysokých dávok B12, ktoré podporujú delenie buniek. Počas onkologickej diagnózy by sa nemala užívať ani kyselina listová vo vysokých dávkach. Ale ak je to v normálnych množstvách, nemalo by ísť o problém, lebo tieto prvky sa prijímajú aj zo stravy. Lenže pacienti si často mylne myslia, že si pomôžu tým, ak si dajú abnormálne množstvá vitamínov či doplnkov stravy.
Úplne najlepšie je, ak sa suplementuje cielene – to, čo pacientovi chýba na základe krvného obrazu. No veľakrát sa to v praxi nedeje, lebo sa to nevyhodnocuje pri každom krvnom vyšetrení. Takže pacienti nemajú veľakrát informácie o tom, čo im skutočne chýba. Ale ak pacient prijíma polovicu stravy v porovnaní s obdobím pred diagnózou, môže si dať v odporúčenom množstve napríklad multivitamín. Dôležité je nezvyšovať dávku, ktorá je uvedená na obale.
Čo hovoríte na rôzne zmesi bylín?
Zmesiam bylín či vysokým extraktom z hríbov je lepšie vyvarovať. Problém predstavuje aj čaj z ľubovníka či doplnky s touto bylinou, ak také existujú. Táto bylina môže znižovať účinok chemoterapie.
Platí to aj pre grep a pomelo – ako celé ovocie, prípadne čaje a doplnky, ktoré obsahujú výťažky z grepových semien a jadierok. Vyhla by som sa doplnkom stravy z rôznych ďalekých krajín, kde človek presne nevie, čo v nich je. Môže to byť rizikové.
Niektorí pacienti skúšajú vysoké dávky vitamínu C na liečbu rakoviny. Čo si o tom myslíte?
Nemám s tým skúsenosť, nie je to v mojej kompetencii. Ale z vyjadrení kolegov onkológov viem, že v Národnom onkologickom ústave sa to nerobí. Vidia tam riziko. Na nejakých súkromných a zahraničných klinikách to možno robia, ale neviem o tom, že by to malo výrazne pomôcť. Možno to posilní imunitu, ale z onkologického ochorenia to určite nevylieči.
Máte skúsenosť, že sa onkologickí pacienti obracajú na rôzne pochybné stránky, keď si hľadajú informácie o stravovaní?
Áno. Dôvodom je, že na Slovensku sa dlho tejto oblasti nikto príliš nevenoval. Ja sama som klinickú výživu študovala v Česku a neskôr v Kodani. Keď som sa vrátila na Slovensko, chcela som sa venovať klinickej výžive (klinický = vychádzajúci z lekárskej praxe, vykonávaný na klinike, pozn. red.). Keď je človek vyštudovaný nutričný terapeut s bakalárskym titulom, má špecializáciu v zdravotníctve a môže pracovať v nemocnici s klinicky chorými pacientmi. Ale pokiaľ toto vzdelanie nemá, nemôže pracovať s klinickými informáciami.
Výživových poradcov je na Slovensku viac než dosť, ale pracujú s ľuďmi s nadváhou alebo riešia úpravu stravovania pre športovcov a podobne. Nie je to klinická výživa. Ak chce niekto pracovať v oblasti klinickej výživy, mal by mať vyštudovaný odbor, ktorý súvisí so zdravotníctvom. Na Slovensku sa dá najnovšie študovať odbor Nutričný terapeut na Slovenskej zdravotníckej univerzite, ale ide iba o externé štúdium a neviem, do akej miery je tam zohladnená prax. Čiže v nemocniciach jednoznačne nutriční terapeuti chýbajú. A tí, ktorí tento odbor študovali v zahraničí, sa na Slovensko často nevrátia.
Kam sa môže onkologický pacient v súčasnosti obrátiť na dôveryhodné informácie ohľadom stravovania?
Spoľahlivé informácie sú na napríklad portáli Onkoinfo.sk, kde je sekcia Výživa v onkológii. Na stránke sa spomínajú aj najčastejšie mýty, ktoré sa týkajú stravovania onkologických pacientov.
Takisto je tam brožúrka o výžive onkologického pacienta, ktorá je zadarmo na stiahnutie. Na jednom mieste poskytuje ucelené informácie o najčastejších témach v tejto oblasti. Existujú aj zahraničné weby, ale na nich sa ľudia už ťažšie orientujú.
Ako sa onkologickému pacientovi pomáha so stravou priamo v nemocnici?
Onkológovia často nemajú kapacitu zaoberať sa témou stravovania s pacientmi. Výživová poradňa alebo klinická ambulancia na výživu pre onkologických pacientov je na Slovensku pokiaľ viem zatiaľ len v Národnom onkologickom ústave. Keďže momentálne nastupujem na materskú, istý čas v nej nebudem pôsobiť. Náhradu zatiaľ nemajú a zrejme ostane zatvorená. Bola to prvá výživová ambulancia so zameraním na výživu onkologických pacientov.
Na celom Slovensku?
Áno. Dva roky som sa s kolegami snažila o to, aby sa založila aspoň táto jedna. Pracovala som v nej na malý úväzok popri ďalších 2 prácach. Veľmi som chcela, aby mali onkologickí pacienti takúto možnosť. Na iných pracoviskách sa tejto téme venujú zrejme diétne sestry, ale nie je to špecializované do nutričnej poradne či ambulancie.
Koľko ste mali pacientov?
Na onkológii som zatiaľ pracovala cez štyri roky. Bola som tam iba raz týždenne a vždy som mala maximálne šesť pacientov za deň. Na každého som mala trištvrte hodiny. Takže to boli stovky pacientov.
Čo bude s tými ľuďmi teraz, keď idete na materskú?
Úprimne neviem. Snažili sa ma presvedčiť, aby som pracovala naďalej online na home office. Ako nutričná terapeutka nemusím pacientov nevyhnutne vidieť fyzicky, takže túto prácu je možné robiť aj na diaľku. Ale zatiaľ neviem odhadnúť ako bude moja prvá materská prebiehať, preto som sa nechcela sľubovať, keďže je to samozrejme zodpovednosť ak by som mala objednaných pacientov a nemohla sa im na poslednú chvílu venovať. Podľa situácie zvážim prácu na diaľku ak to bude v mojich možnostiach.
Existujú iní odborníci, ktorí by vás mohli nahradiť?
Neviem osobne o nikom, kto by po odbornej stránke mohol alebo chcel túto prácu robiť za mňa. Dúfala som, že za tie štyri roky ku mne príde niekto na prax, aby bude nutričná poradňa inšpiráciou a dostane sa aj do iných nemocníc. Myslela som si, že založením poradne u nás na NOÚ vzniknú obdobné poradne aj v iných onkologických ústavoch. No zatiaľ sa tak nestalo.
Veľa vecí v slovenskom zdravotníctve stojí na jednotlivcoch, ktorí sú pre niečo zapálení alebo v tom vidia zmysel a chcú to robiť. Aj ja v tejto práci vidím veľký význam aj keď ide o náročné povolanie. Ale takých nadšencov nie je veľa. Napríklad v Česku je takýchto poradní veľké množstvo. Len v Brne na univerzite vychádza ročne 25 až 30 nutričných terapeutov. U nás zopár, aj keď na Slovenskej zdravotníckej univerzite študenti sú, ale osobne ich v praxi v nemocniciach neevidujem. Každopádne, je to neporovnateľné s Českom, kde je to v zdravotníctve bežná prax.
Keď som ešte pred rokmi chodila počas bakalárskeho štúdia na prax do fakultnej nemocnice v Brne, na každom poschodí každého oddelenia – či to bola gastroenterológia, onkológia alebo pôrodnícke oddelenie – mali aspoň troch odborníkov na výživu. U nás takýto odborníci veľmi chýbajú, hoci situácia ohľadne povedmia o výžive sa vo všeobecnosti zlepšuje. No to neplatí úplne pre klinickú a liečebnú výživu v zdravotníctve, ktorá na Slovensku stále zaostáva.
Link na rozhovor na stránke Denníka N: https://dennikn.sk/3840983/nutricna-terapeutka-rakovinu-nemozno-vyhladovat-a-ovocne-stavy-organizmus-nevycistia/